Prechod na navigáciu Hlavné menu Prechod na navigáciu Hlavné menu 2 Prechod na navigáciu Hlavné menu 3 Prechod na navigáciu vodorovná
Obec Tovarníky

Kultúrne pamiatky

foto cukrovar

Cukrovar

Rodina Stummerová začala pestovať na svojich pozemkoch cukrovú repu, ktorú spracovávala v cukrovare, ktorý postavili v roku 1871. Na rozlohe 47 000 m2 stálo trinásť hlavných budov, vila pre vedenie cukrovaru s bytom pre riaditeľa a ubytovanie pre robotníkov. Fungoval do 1. septembra 1929, kedy ho zničil požiar.

 

Úzkokoľajová železnička

Pre potreby zvážania dreva z okolitých pohorí do parketárne, postavenej v rokoch 1911 – 1912, bola v roku 1918 postavená úzkokoľajová železnička. Topoľčianska úzkokoľajová železnička mala v Tovarníkoch odbočku do cukrovaru a ďalej viedla cez tovarnícky majer do okolia. Okrem prevozu materiálu slúžila aj k presunu panstva a hostí, hlavne na početné poľovačky. Železnička poskytovala službu aj širokému okruhu obyčajných ľudí: doprava na výlety na Duchonku a na povestné majálesy a juniálesy do Železníc. Tovarnícke panstvo nikdy neodmietlo žiadosť o takúto službu, dokonca hradilo aj náklady. Fungovala do roku 1964.

 

Kaštieľ

Roky 1600 – 1610 sformovali postavenie kaštieľa a odzrkadlili sa v jeho architektúre.
Špecifické ovzdušie a podmienky dali vzniknúť svojráznemu typu slovenskej renesančnej architektúry. Opevneného kaštieľa na rovine. Vývojovo nadväzuje na starší typ ranorenesančného jagelovského zámku. Základom kompozičnej schémy bol uzavretý štvorec o strane dĺžky asi 71 m, na ktorého nárožiach sú situované štyri mohutné nárožné ušnicové bastióny. Kaštieľ bol obkolesený hlbokou vodnou priekopou, ktorej existenciu potvrdil sondážny prieskum, ktorý realizoval posledný majiteľ objektu barón A. Stummer.
Podľa špecifickej architektúry stavbu asi realizoval pravdepodobne odborník z cudziny, spomína sa prof. F.A.Hillebrandt. bez ohľadu na tradície, typológiu a tvarovú svojbytnosť slovenskej renesancie postavil budovu už v duchu ranného baroka.
V rokoch 1730 – 1750 v rámci veľkolepej a rozsiahlej barokovej prestavby kaštieľ bol odbúraním južnéhokrídla vytvorený pre barokovú architektúru typický „Cour d ΄ honneur“.
Súčasťou objektu, nádvoria a parku boli plastiky, sochy, štrukturálna výzdoba, obrazy. Koncom 19. storočia bola vo východnom krídle postavená pseudogotická kaplnka, prebiehajúca cez dve podlažia.
Stavebný vývoj objektu skončil prestavbou strešnej konštrukcie z pôvodnej sedlovej na manzartovú – rok 1925, zo šindľovej krytiny ostala eternitová, nad nárožnými baštami a stredným rizalitom boli vytvorené mohutné stanovo-manzardové útvary, ktorých hmota nevhodne pôsobila svojou disproporciou v rámci inak veľmi citlivo a vyváženej kompozície architektonického celku. V bočných krídlach bola vybudovaná rada podkrovných miestností.
Požiar, ktorý vznikol dňa 24. 4. 1945, zničil strešnú konštrukciu a menšiu časť stropov prvého poschodia avšak murované časti a podstatná časť technického vybavenia zostala nedotknutá. V tomto období patril kaštieľ pod správu Fondu štátnych majetkov. Po vyhorení boli rekonštruované najskôr stropy. Dňa 5. 4. 1949 objekt prešiel pod správu MNV Tovarníky a v ten istý rok pod Komunálny podnik Tovarníky.
Roku 1951 rozhodlo MNV Tovarníky s odborníkmi, že objekt kaštieľa sa dá zrekonštruovať do pôvodného stavu pred vyhorením. Namiesto rekonštrukcie došlo v rokoch 1952 – 1953 k rozobratiu časti kaštieľa pre stavbu JRD Ludanice a JRD Tovarníky. Súhlas na to poskytla ONV v Topoľčanoch. Dňa 3. 12. 1970 iniciatívou Slovenského pamiatkového ústavu, stredisko v Bratislave, bola vypracovaná správa, doplnená o návrh rámcového lokalitného programu ako i návrh nutných opatrení pre zahájenie realizačných prác. Kaštieľ bol rekonštruovaný do dnešnej podoby. Donedávna patril kaštieľ obci, no od roku 1996 ho odkúpila súkromná firma.

 

Park

Historický park situovaný v obci Tovarníky má charakter prírodno-krajinárskej úpravy. Rozprestiera sa na ploche cca 16 ha. Prvá písomná zmienka o Tovarníkoch je z čias kráľa Belu IV., začiatok 13. storočia a pravdepodobne už vtedy existovala v Tovarníckom panstve záhrada. Táto postupne menila svoju rozlohu a tvar. Barokovú a renesančnú úpravu vystriedal anglický prírodne krajinársky sloh.
V areály sa nachádza barokový kaštieľ. Celý park spolu so všetkými druhmi drevín bol zaradený medzi chránené areály. Ide o mimoriadne celoslovensky, architektonicky a biologicky významný historický park, ktorý svojím výrazom a koncepciou predstavuje esteticky a kultúrno-výchovne hodnotný objekt, patriaci k najdôležitejším historickým sadovníckym objektom na Slovensku.
Park, ktorý sa rozprestieral prevažne severozápadne od kaštieľa, mal pôvodnú rozlohu 17,30 ha. Spolu so skleníkmi a letnou záhradou bol založený na mierne zvlnenej rovine, v prírodno-krajinárskom slohu. Začiatky jeho založenia možno datovať od prestavby kaštieľa (druhá polovica 18. storočia). Správy o charaktere parkovej úpravy nie sú známe.
Hlavný vstup do parku a budov bol z juhovýchodnej strany, kde bol park napojený na letnú záhradu, ktorá susedila v severnej časti parku so zimnou záhradou. Zimná záhrada bola priamo zakomponovaná do okolitej úpravy a tvorila súčasť parku. Spomínaná letná záhrada bola od parku oddelená vysokou zeleňou. Bolo tu niekoľko ovocných stromov pestovaných i v kordónoch, skleníky, pareniská a väčšia plocha na zeleninu a voľne zaškôlkovanie sadovníckeho materiálu. V skleníkoch sa dopestoval rastlinný materiál pre kaštieľ a množili sa tu aj okrasné dreviny pre samotný park.
V parku bolo začiatkom 20. storočia vybudované letné kúpalisko a tenisové kurty. Spolu s jazerom bol vytvorený vodný systém, ktorý vhodne dopĺňal prírodno-krajinársku kompozíciu a oživoval celú parkovú úpravu. Jazero bolo napojené na potok Chocina. Po celom parku boli v štvorcovej sieti so vzdialenosťou 50 m hydranty na zalievanie parku.
V západnej časti parku, pri letnej záhrade, bol po prvej svetovej vojne, postavený, respektíve zo starých budov prispôsobený ateliér pre majiteľov Stummerových. Na západnom brehu jazierka bola vybudovaná stavba, pravdepodobne používaná na posedenie, vybavená záhradným nábytkom.
V období, kedy vlastnili tovarnícke panstvo Leopold a August Haupt-Stummerovci, ktorý sa venovali osobným záľubám, medzi ktoré nepochybne patrili mnohé poľovačky a podujatia, konali sa v priestoroch parku rôzne akcie. Otvorený bazén v parku a krytý tenisový dvorec umožňoval športový život, organizovali sa tu tenisové turnaje, na ktoré sa schádzali príslušníci rodu zblízka i zďaleka. Takmer všetci boli hudobne vzdelaní, a tak sa mohli organizovať aj celotýždenné festivaly hudby. Práve vynikajúci hudobníci a speváci boli ich najčastejšími hosťami.
V parku sa v priaznivom pomere striedali lúčne porasty s vysokou zeleňou a pomocou skupín našich i cudzokrajných drevín boli výtvarne pôsobivé parkové scenérie. V okolí jazera bola výsadba prispôsobená vyššej hladine spodnej vody a zo solitérnych porastov tu vynikli najmä mohutné Taxodium distichum, Platanus hispanica, ako i Liriodendron tulipefera. V severozápadnej a juhozápadnej časti boli pôsobivé skupiny ihličnatých drevín.
Pred cestným nádvorím kaštieľa bola malá pravidelná úprava zo strihaného orgovánu v podobe srdca. Po celej ploche parku bolo veľké množstvo ochranných krov našich domácich, ale aj cudzokrajných druhov drevín. Podľa vyjadrenia záhradkára Michala Dvorského, záhradníka Lea Haupt-Stummera, boli všetky kry v parku strihané pravidelne každý rok až do výšky 1 m. Dá sa povedať že tento spôsob ošetrovania bol len záležitosťou niekoľkých rokov (keď majetok patril rodine Haup-Stummera) a pôvodne ochranné kríky boli voľne rastúce. Veľký dôraz v parkovej kompozícii sa kládol predovšetkým na mohutné priehľady a pohľady, kde sa vhodne uplatnili už spomínané skupiny našich i introdukovaných drevín. Dá sa predpokladať, že okolo celého parku bol pás zelene, ktorý uzatváral objekt po stránke estetickej i funkčnej.
Nádvorie kaštieľa bolo pravdepodobne iba spevnené a vysypané drťou. Cestná sieť bola charakteru prírodno-krajinárskeho a voľne prechádzala mierne zvlneným terénom parku. Asi v piatich miestach parku boli pôvodné drevené mostíky. Tak ako celé nádvorie, aj celý priestor okolo kaštieľa bol spevnený a vysypaný drťou.
Po odchode panstva z kaštieľa po roku 1945 bolo veľa vecí odstránených z hľadiska bezpečnosti. Príkladom je vstup do pivníc od oplotenia, ktorý bol zrušený a pre havarijný stav odstránený. Odstránený bol aj veľký letohrádok, v ktorom sa často v minulosti konali zábavy a takisto aj malá záhradná architektúra – socha jeleňa, vtákov, panny s vencom, vázy pri kúpalisku.
V období 50. rokov boli na pôvodných trávnatých plochách parku pestované zemiaky a iné poľnohospodárske plodiny. Odstránenie suchých drevín bolo robené živelne a mnohokrát boli podľa vyjadrenia pôvodného záhradníka vyrúbané aj zdravý jedinci. Neskôr keď boli trávne plochy znovu osiate, bola robená aj dosadba, ktorá však nebola riadená na patričnej odbornej úrovni. Tak boli dosadené nevhodné druhy drevín na miestach, kde pôvodnú kompozíciu narúšajú. Z tohto obdobia pochádza aj alejová výsadba Thuja occidentalis pri rybníku.
V priebehu rokov 1967 – 1970 bol park prečisťovaný. Podľa Michala Dvorského Leo Haupt-Stummer rád cestoval a zo svojich ciest priniesol mnohé vzácne dreviny a kry. Z nich je bohužiaľ dnes zachovaná veľmi malá časť.

 

Kaplnka

Nachádza sa približne v strede obce, konajú sa tu pravidelne cez týždeň a v nedeľu omše, obec nemá vlastnú faru a patrí pod Topoľčiansku farnosť.
Ide o pseudogotickú kaplnku z konca 19. storočia s obdĺžnikovým pôdorysom a polygonálnym uzáverom. Priečelie zakončuje murovaný štít s vežičkou a ihlicovou strechou. Dnu na oltári sa nachádza krucifix z konca 19. storočia a neoempirový náhrobník.

 


 

webygroup

dnes je: 13.12.2017

meniny má: Lucia

Počítadlo návštevnosti

Využite registráciu a nechajte sa pohodlne informovať o novinkách na našej stránke

:
:
Zabudli ste heslo
Registrovať

Za obsah zodpovedá
webmaster@tovarniky.eu


1382109

Úvodná stránka